Stránky
31. 10. 2018
22. 7. 2018
16. 7. 2018
Simon Khorolskiy - Moja rodina v Nebi
Nebo je moja rodná krajina ... Nebo je môj domov!
Môj milujúci Otec je tam ... Nebo je môj domov!
Som tu cudzinec,
Temnota okolo a strach,
Bolesť je vždy blízko ... Nebo je môj domov!
Môj milujúci Otec je tam ... Nebo je môj domov!
Som tu cudzinec,
Temnota okolo a strach,
Bolesť je vždy blízko ... Nebo je môj domov!
A keď trpím ťažko ... Nebo je môj domov!Nebudem sa pýtať Boha, Nebo je môj domov!Kristus trpel ešte viacA sľúbil, že ozdobíJa so zlatou korunou ... Nebo je môj domov!
Život je krátky ako bliknutie - Nebo je môj domov!Hoci ťažkosti vojna môže priniesť ... Nebo je môj domov!Prejde ako sen,Moja cesta bude úplná,Môj Otec sa stretnem ... Nebo je môj domov!
Môj duch túži po nebi, je môj domov!Boží ľud tam ... Nebo je môj domov!S nimi budem radovať,Chváľte Ježiša svojim hlasom,Pred svätým trónom ... Nebo je môj domov!Hallelujah! Hallelujah! Hallelujah! Amen!
14. 7. 2018
13. 7. 2018
18. 6. 2018
3. 6. 2018
28. 3. 2018
Zamyslenie k Veľkej noci
Martin Hruštínec
Ako správne chápať obetu Ježiša
Krista, ktorou prelial krv za poblúdené ľudstvo?
Je mnohými cirkvami a sektami správny výklad tejto obety,
podľa ktorého Ježiša Krista poslal sám Otec ne Zem preto, aby sme ho
priklincovali o drevo a tento čin má zmyť naše hriechy?
Ako je však možné, že tento
výklad vyslovene odporuje Božiemu prikázaniu nezabiješ, odporuje mnohému čo
Ježiš sám učil a odporuje aj známym slovám povedanými na kríži: „Otče,
odpusť im, lebo nevedia čo činia?“
Zhodneme sa na jednej veci. Išlo
o obetu.
Avšak ľudský výklad tejto obety
je v hlbokom rozpore s tým čo sám učil.
Skúsme sa obrazne pozrieť na celú
vec.
Predstavme si, že nejaký podpaľač
dom podpáli a v tom dome sú ľudia. Na pomoc príde záchranár, ktorý
vidiac situáciu sa rozhodne zachrániť ľudí uviaznutých v horiacom dome. On
vie, že ho to môže stáť život ale i napriek tomu sa vrhá do plameňmi zasiahnutého domu a pomáha jednotlivým
ľuďom – či už ich hádže z okien do pripravených plachiet alebo ich vynáša
von. V jednom okamihu sa celá
horiaca stavba zrúti a v ruinách zomiera aj záchranár. Každý vie, že
daný záchranár sa obetoval, teda že riskoval vlastný život, aby mohol zachrániť
svojich blížnych. Nikto nebude hovoriť, že táto jeho obeta sa môže nazvať
obetou len preto, že pri nej zomrel. A nikto nebude hovoriť, že chvála
podpaľačovi za jeho čin, lebo inak by nebolo obety. Naopak, vieme, že
z jeho strany by išlo o obetu aj keby prežil.
Hovoríme našim požiarnikom
riskujúcich životy, že „až keď pri svojej akcii zomriete, až vtedy budeme
hovoriť, že sa obetovávate? Vy čo žijete, máte smolu, nebudeme hovoriť, že sa
obetovávate, kto z vás umrie, až ten sa obetoval.“ To je absolútny nezmysel.
A takýto nezmysel sme prijali aj voči Ježišovi Kristovi.
Ježiš Kristus sa obetoval podobne
ako požiarnik – záchranár, vidiac zblúdené ľudstvo išiel mu vysvetliť Božie (prírodné)
zákony, alebo zákonitosti. Lebo len rešpektovaním týchto zákonitostí môže byť
človek šťastný. A to, že pri tejto misii ho temnom ujarmené ľudstvo
pribilo na drevo, je to isté ako smrť záchranára v horiacom dome.
28. 12. 2017
Krása nahoty neexistuje
Martin Hruštínec
Článok chce osvetliť boľavé
miesto, s ktorým sa dennodenne
stretávame. Ide o kult nahoty, ktorému sa mnohí vedome, iní zas podvedome
celkom bezmyšlienkovite klaňajú.
Pre pochopenie celej veci je
dôležité určité základy si ujasniť. Vedieť si odpovedať na otázky „kto je
človek“, „aký je zmysel života“, „odkiaľ sme prišli a kam smerujeme.“
Podstatou človeka je naše „ja“ – nehmotný
ľudský duch. Pred mnohými tisícročiami sme ako nevedomé duchovné semienka
odišli z Raja, ktorý je našim skutočným a večným domovom, do hmotného
prostredia, ktorou je aj naša Zem. Prišli sme sem za účelom vlastného
dozrievania, podobne ako keď semeno vnoríme do pôdy a za nejaký čas sa
z neho vyvinie krásna rastlina. Aj my sa máme vyvinúť. Z duchovného
nevedomého semienka máme vzísť ako nádherní, sebavedomí ľudskí duchovia, ktorí
sa raz vrátia späť odkiaľ ako nevedomí prišli – do Raja. Tak je to Bohom
určené. K tomu nám dal aj slobodnú vôľu, v ktorej je zakotvené aj to,
že tempo vývoja si každý určuje sám, preto je na Zemi tak mnoho rozdielností
v duchovnej kvalite jednotlivcov.
Na to, aby mohlo dôjsť
k možnosti dozrievania v hmotnom prostredí Zeme, musel sa ľudský duch
inkarnovať do pozemského tela, ktoré je rovnorodé s hmotou, lebo
z nej vzišlo. Bez tohto tela by ľudský duch na Zemi nemohol pôsobiť a samozrejme vyvíjať sa. Predstavme si
to ako kozmonauta letiaceho do vesmíru, aby tam mohol prežiť, potrebuje si
obliecť skafander. Aj ľudské telo je taký skafander nehmotného ducha.
Telo je teda skafandrom nášho
„ja“. Keď splní svoju funkciu zanecháme ho Zemi, v ktorej sa rozloží na
pôvodné častice. Je v každom prípade veľkým darom Všemohúceho, nesúc v sebe
všetko to, čo potrebujeme k vlastnej existencii a vývoju na Zemi.
Ako už bolo spomenuté, náš duch pochádza
z Raja, ktorý je duchovný. Pod touto duchovnou sférou je oblasť bytostného
(aj ono je nehmotné). Duchovné a bytostné sú dva úplne rozdielne druhy.
Bytostné má za úlohu formovať náš viditeľný hmotný vesmír a aj duše
zvierat sú bytostného druhu. Samozrejme aj v týchto sférach sú
odstupňovania a druhy. Zvieracie telá sú oživované bytostnou dušou. Každé
zvieracie telo sa zdokonaľovaním vyvíja. Tak aj jeden zvierací druh na tejto
planéte vyvinul svoje telo do takej miery, že v určitom momente v nasledujúcej inkarnácii do
nastávajúceho zvieracieho tela už nevnikla zvieracia duša ale ľudský duch.
Preto sa správne hovorí, že naše telo nám dalo zviera, avšak nie naše vedomie,
naše „ja“, ktoré jestvovalo už predtým a v určitom čase vniklo do tohto
tela.
Toto je len taký malý základ, aby
sme pochopili, že naše telo je zvieracieho, hmotného druhu, avšak my sami sme
nehmotní.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)
