Stránky

Zobrazujú sa príspevky s označením Pre mužov. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením Pre mužov. Zobraziť všetky príspevky

2. 10. 2023

Ženy sa mužom rovnať nemôžu

Neexistuje rovnosť medzi ženami a mužmi.

Nemôžeme pripustiť, aby sa ženy rovnali mužom.

Ženy totižto dispunujú takými vlastnosťami, ktoré ich predurčujú byť lepšie ako muži.

Ženy majú stáť v spoločnosti o polstupienka vyššie ako muži.

Hlavne západ razí cestu rovnosti pohlaví, lenže to znamená, že žena ak sa chce vyrovnať mužovi, musí zostúpiť nižššie zo svojho stupňa. Musí zísť dole a klesnúť.

My, Sloveni, nikdy nedovoľme za žiadnych okolností, aby niekto siahal na ženy. Vážme si ženy ako také. Vážme a ochraňujme ich úlohu, ktorú žiaden chlap nie je schopný prevziať.

Žena, ktorá je láskyplná a túži po ušľachtilých hodnotách je automaticky, úplne prirodzene  MÚDREJŠIA ako muž, SILNEJŠIA ako muž, MOCNEJŠIA ako muž a DOBROTIVEJŠIA ako muž. Vyššie napísané nie je znehodnocovanie mužov, ale jedná sa o zákonitosť. Žena proste disponuje schopnosťami, ktoré ju dokážu vyšvihnúť veľmi vysoko, pokiaľ sa o to usiluje. Teda nie je to automatické. Muž disponuje tiež určitými, inými zas schopnosťami. To, že žena svojimi schopnosťami stojí o kúsok vyššie nad mužom neznamená , že je viac. Je to proste danosť, je to fakt, je to úloha.

Prichádzajú rôzni mudrlanti, ktorí začnú ženám nahovárať a našepkávať, že sa majú vyrovnať mužom. Tu musíme byť neoblomní a pevní ako skala, lebo národ, v ktorom sa ženy znížia na falošnú cestu rovnosti, v ktorom ženy zavrhnú vlastnú majestátnosť a dôstojnosť, je odsúdený na bolestivý zánik. Tomuto musíme zabrániť!  


Martin Hruštínec

24. 9. 2023

Európa a hranice

Európania by sa mali rozpamätať na svoju minulosť. Na minulosť Európskej kultúry, ktorá bola a je tak významná. Keď je moderné dnes hovoriť o hrdej Európe, tak ju chráňme. Zaslúži si to.
Hranice nie sú na parádu, ale vymedzujú priestor, ktoré tieto hranice obraňujú. Je to vidieť všade, v celej prírode. V prírodných zákonoch sú hranice prirodzenou a nevyhnutnou súčasťou všetkého. Ak by ľudský organizmus nebol ohraničený a na týchto hraniciach chránený, zomrie. Nemať hranice je nemysliteľné.

14. 4. 2019

Ako pomôcť homosexuálom


Martin Hruštínec

Ak chceme pomôcť týmto ľuďom, musíme vedieť o zákonitostiach, ktoré s tým súvisia. Podobne, ak chceme opraviť auto, musíme mať nejaké poznanie, ktoré nám to umožní. Ako sa budeme dívať na človeka, ktorý nemá ani poňatia o tom, ako auto funguje a predsa sa pustí do opravy?  Toto sa však deje aj pri posudzovaní homosexuality. Jedna skupina horlivo presadzuje ich záujmy, druhá skupina ich odsudzuje, pričom poznanie problému chýba. Bez poznania sa ďaleko nedostaneme.

Preto sa pokúsime týmto článkom priniesť poznanie, ktoré by mohlo pomôcť spoločnosti orientovať sa v tejto problematike.

Keďže homosexualita sa týka vnútorných, duševných dejov, tak musíme hľadať odpovede v tejto oblasti.


Podstata človeka

Vlastnou podstatou človeka je duch. Ľudský duch, naše skutočné „ja“ má svoj pôvod v duchovnej oblasti, ktorej sa hovorí „Raj." Správne sa mu hovorí aj „Domov“. Pri známych slovách „Buď svetlo!“ sa sformovalo Stvorenie s viacerými úrovňami a v tej najspodnejšej duchovnej úrovni je náš pôvod. Pri vzniku vyššie položených úrovní vznikli priamo aj vedomí ľudskí duchovia, avšak pri vzniku našej najspodnejšej úrovne vznikli duchovné nevedomé zárodky. Tieto duchovné nevedomé zárodky preto museli zísť až sem dole na Zem, vziať na seba jemnohmotné (duševné) obaly a pozemské telo ako posledný obal. Toto bolo nutné, aby životom získali zrelosť a vlastné vedomie. Tieto duchovné zárodky sme vlastne my, ľudia, každý teraz na inom stupni zrelosti. Jeden už vedomý, druhý môže byť ešte v štádiu polovičatosti a ďalší stále nevedomý. Našou úlohou je teda vlastnou námahou stať sa duchovne vedomými. Ak už takými budeme, nie je potrebný ďalší pobyt na Zemi, vrátime sa Domov, kde budeme žiť naveky. Naveky, v plnom vedomí seba samého. Predtým toto vedomie seba samého chýbalo, toto sa mohlo nadobudnúť len v hutnejších podmienkach, ktoré planéta Zem poskytuje. Tak, ako semeno rastliny potrebuje hutnú pôdu, aby z neho niečo plnohodnotné bolo, tak aj duchovný zárodok potrebuje túto Zem. 

28. 12. 2017

Krása nahoty neexistuje

Martin Hruštínec

Článok chce osvetliť boľavé miesto, s ktorým sa  dennodenne stretávame. Ide o kult nahoty, ktorému sa mnohí vedome, iní zas podvedome celkom bezmyšlienkovite klaňajú.

Pre pochopenie celej veci je dôležité určité základy si ujasniť. Vedieť si odpovedať na otázky „kto je človek“, „aký je zmysel života“, „odkiaľ sme prišli a kam smerujeme.“ 

Podstatou človeka je naše „ja“ – nehmotný ľudský duch. Pred mnohými tisícročiami sme ako nevedomé duchovné semienka odišli z Raja, ktorý je našim skutočným a večným domovom, do hmotného prostredia, ktorou je aj naša Zem. Prišli sme sem za účelom vlastného dozrievania, podobne ako keď semeno vnoríme do pôdy a za nejaký čas sa z neho vyvinie krásna rastlina. Aj my sa máme vyvinúť. Z duchovného nevedomého semienka máme vzísť ako nádherní, sebavedomí ľudskí duchovia, ktorí sa raz vrátia späť odkiaľ ako nevedomí prišli – do Raja. Tak je to Bohom určené. K tomu nám dal aj slobodnú vôľu, v ktorej je zakotvené aj to, že tempo vývoja si každý určuje sám, preto je na Zemi tak mnoho rozdielností v duchovnej kvalite jednotlivcov.

Na to, aby mohlo dôjsť k možnosti dozrievania v hmotnom prostredí Zeme, musel sa ľudský duch inkarnovať do pozemského tela, ktoré je rovnorodé s hmotou, lebo z nej vzišlo. Bez tohto tela by ľudský duch na Zemi nemohol pôsobiť  a samozrejme vyvíjať sa. Predstavme si to ako kozmonauta letiaceho do vesmíru, aby tam mohol prežiť, potrebuje si obliecť skafander. Aj ľudské telo je taký skafander nehmotného ducha.

Telo je teda skafandrom nášho „ja“. Keď splní svoju funkciu zanecháme ho Zemi, v ktorej sa rozloží na pôvodné častice. Je v každom prípade veľkým darom Všemohúceho, nesúc v sebe všetko to, čo potrebujeme k vlastnej existencii a vývoju na Zemi.

Ako už bolo spomenuté, náš duch pochádza z Raja, ktorý je duchovný. Pod touto duchovnou sférou je oblasť bytostného (aj ono je nehmotné). Duchovné a bytostné sú dva úplne rozdielne druhy. Bytostné má za úlohu formovať náš viditeľný hmotný vesmír a aj duše zvierat sú bytostného druhu. Samozrejme aj v týchto sférach sú odstupňovania a druhy. Zvieracie telá sú oživované bytostnou dušou. Každé zvieracie telo sa zdokonaľovaním vyvíja. Tak aj jeden zvierací druh na tejto planéte vyvinul svoje telo do takej miery, že v určitom momente  v nasledujúcej inkarnácii do nastávajúceho zvieracieho tela už nevnikla zvieracia duša ale ľudský duch. Preto sa správne hovorí, že naše telo nám dalo zviera, avšak nie naše vedomie, naše „ja“, ktoré jestvovalo už predtým a v určitom čase vniklo do tohto tela.

Toto je len taký malý základ, aby sme pochopili, že naše telo je zvieracieho, hmotného druhu, avšak my sami sme nehmotní.