Čo s infláciou?

Martin Hruštínec

Slovo „inflácia“ sa stalo v posledných mesiacoch jedným z najfrekventovanejších. Čo znamená inflácia? Je to ekonomický stav, kedy za ten istý tovar alebo službu zaplatíte viac peňazí ako napríklad pred pol rokom. Infláciu by sme neriešili, ak by tovary a služby išli po percentuálnej stránke rovnako hore ako naše príjmy. Vtedy by sme zdražovanie nepocítili, boli by sme na rovnakej úrovni. Ale to sa nedeje, príjmy sú rovnaké, avšak inflácia naštartovala raketový let. A tak dochádza k schudobneniu spoločnosti.

Existuje určitá zákonitosť. Čo platí v malom, platí aj vo veľkom, alebo naopak, čo platí vo veľkých veciach platí aj v malých veciach. 

Pozrime na malé veci, z ktorých si odvodíme tie veľké. Takže máme tu infláciu, teda dražobu. Napríklad také čerešne. Trápi vás ich cena, ak máte na záhrade statnú čerešňu, ktorá navyše tento rok dá bohatú úrodu? Alebo také ríbezle. Riešite ich cenu, ak na svojej záhrade máte zopár kríčkov, ktoré vám prinesú 10 kíl týchto chutných plodov? Budete sa zaoberať malinami, ktoré v obchodných reťazcoch stoja do 20 EUR/kg, na samozbere okolo 8 EUR/kg, keď máte maliny na záhrade alebo ak nie, tak si vídete do blízkej rúbane a nazbierate si aj 3 kýble? Taktiež zemiaky, ktorých si na svojom pozemku vyoriete zopár vriec a dáte do pivnice, sú surovinou, ktorú už nebudete celý rok riešiť. Alebo keď máte vlastnú studňu, riešite cenu vodného a stočného? Alebo ak si vie niekto opraviť auto, bude sa báť ceny opravy auta? Toto sú veci, ktoré nám ukazujú jednu ekonomickú zákonitosť: Pokiaľ si človek dokáže samostatne, lacno, svojpomocne zadovážiť nejakú vec, cena tejto veci na trhu ho netrápi. A ďalej platí: Pokiaľ je nejakých vecí na trhu veľa, ich cena klesá. 

Poďme tieto zákonitosti, ktoré v malom boli vyššie uvedené, premietnuť do celonárodnej, teda veľkej úrovne. Musíme zabezpečiť, aby sme si ako štát, dokázali čo najviac vyrobiť sami. Tak ako rodinku, ktorá ma na svojej záhrade zasadený cesnak, bude ju zabezpečovať celý rok, tak aj štát si má takto počínať a potom nás nebude trápiť cena dovážaných surovín. 

Strategické podniky musia byť v rukách štátu, aby sme si dokázali sami vyrobiť energie, okolo ktorých sa dnes točí celá svetová ekonomika, keďže terajšia prax ukázala zvýšené riziko ich držania v rukách jednotlivcov alebo malých skupín. Elektrinu si sami musíme vyrábať, teda naše elektrárne musia byť vo vlastníctve štátu, taktiež treba pomôcť súkromným osobám dokázať si vyrobiť elektrinu samostatne, napríklad cez fotovoltaiku. Plynárne taktiež. Tu samozrejme berieme do úvahy, že plyn k nám prúdi z vonku. Ale aspoň neplatíme za jeho distribúciu a iné poplatky. Spracovanie ropy musí byť taktiež v našich rukách. Telekomunikácie, ktoré sú v 21. storočí mimoriadne dôležité, aspoň jeden podnik musí vlastniť štát, teda občania, daňoví poplatníci, lebo štát tvoria práve občania. Strategické podniky, do ktorých musíme zahrnúť aj ďalšie odvetvia ako lesníctvo a pod. musia teda zostať v našich rukách. Otázkou už len zostáva ako na to, ako sa vysporiadať s pochybnou privatizáciou, ako nadobudnúť stratené. Alebo ako paralelne vybudovať nový podnik.

Štát musí obnoviť priemysel a výrobu, aby sme si dokázali veci vyrobiť sami a lacnejšie ako je to zatiaľ v Číne.

Štát musí obnoviť potravinovú sebestačnosť teda poľnohospodárstvo, živočíšnu výrobu, potravinový priemysel. Nekopírujme 50. roky minulého storočia, stačí podporiť popri štátnych podnikov a družstiev, súkromných pestovateľov, chovateľov a výrobcov. Podporiť materiálne, morálne, a aby zákony štátu im pomáhali. Keď bude dobrá úroda jahôd, nemusíme brať zo zahraničia, tie naše pokryjú dopyt a budú automaticky lacnejšie ako dovážané. Samozbery ovocia a zeleniny sú dobrou cestou pre spoločnosť. Tu nech sa upriami naša pozornosť.

Toto bol len kratučký náčrt ako sa vysporiadať s infláciou na celonárodnej úrovni. Jednoducho povedané, keď si spoločnosť dokáže veci sama zadovážiť, tak budú lacné. Nemusíme potom platiť cudzincom, peniaze zostávajú vo vnútri spoločnosti, neodtekajú preč, sú tu a môžeme nimi ďalej budovať efektívnejšiu výrobu, teda v konečnom dôsledku ešte lacnejšiu.

Pozor, nemôžeme sa držať názoru, že jedine štát dokáže spravodlivo a efektívne riadiť podnik a súkromná osoba nie. Mali sme tu Baťu, ktorý viedol podnik vzorovo. Bolo by dobré si jeho činnosť naštudovať a zobrať inšpirácie pre budovanie nového podnikania.

Prečo nám zaviedli hypotéku

 Martin Hruštínec

Keď sa obyvateľstvo Slovenska dočkalo po 89 – tom zmeny režimu, nastalo určité očakávanie smerom k slobodnejšej spoločnosti. Západ mal na Slovensku bránu otvorenú, čo samozrejme patrične využil. Nesmel dopustiť slobodu, lebo sloboda znamená nezávislosť a tá mocichtivým pánom nevonia. V 20. storočí sa už hrubé násilie nepoužíva, stratilo svoju moc. Zadlženosť je onou mocnou zbraňou, ktorá dosiahne to, čo kedysi zbrane. Preto na nás navliekli fintu, ktorá spočíva v tom, že po novom sa už bývanie bude inak získavať, ako tomu bolo za socializmu. Ak chce mladá rodina dom či byt a nemá peniaze, požičia si od banky, ktorá samozrejme patrí niekomu mimo Slovenska. Zadlží sa na 20, 30 rokov. Po tridsiatych rokoch od nežnej revolúcie je obyvateľstvo zadlžené až po uši. Vznikla nám tu nová kasta – otroci. Otrok nie je len človek s reťazou na nohách, pracujúci na plantáži, ale každý kto je nejakým spôsobom zviazaný s nemožnosťou veľmi si otvoriť hubu, lebo by dostal výpoveď a pokiaľ by si rýchlo nenašiel iný zdroj príjmu, na dvere by mu exekútor búchal. Otroci sú skvelá lacná pracovná sila, ktorá vám vyskakovať nebude, maximálne šomre. Strata bývania, rovná sa život pod mostom, v lese, v karavane, v opustených budovách a v tom lepšom prípade u rodičov, známych, v ubytovniach. Bývanie je ľudské právo na dôstojný život. Bez bývania sa nezaobídeme a tí, čo vymysleli systém hypoték, to dobre vedia. Ich finta je jasná, hypotéku si zoberieme z pudu sebazáchovy, keďže bývať sa musí a tým človeka ujarmia.

Aj západný človek má dlhy, ani on nie je slobodný. Prečo by mal byť obyvateľ  Slovenska?

Tak ako si líška radšej nohu odhryzne, keď sa chytí do klepca, len aby mohla žiť slobodná aj bez nohy, tak by sa mal človek vedieť uskromniť a žiť radšej v jednoizbovom byte bez hypotéky ako v „zlatej klietke“ s hypotékou na krku. Radšej skromne ale slobodne, kedy môžem aj šéfovi vynadať a robiť si ako ja uznám za vhodné, ako čušať v kúte alebo tíško s nechuťou pracovať . Potom sa zlomený vracať do svojho 4 izbového bungalovu, ktorý sa takýmto tempom života splatí za 20 rokov. Ak sa dlžník dožije. 

Hypotéka je zločin proti ľudskosti. Jednoznačne odsúdenia hodná diabolská hra. Zvrátenosť, ktorú si neuvedomujeme, lebo média nie že 100 krát ale státisíce krát hučia do našich mozgov výhody pôžičiek, takže si svoje zotročenie neuvedomujeme. 

Finančná kríza – čo si musíme neodkladne uvedomiť (8. časť)

Martin Hruštínec

Definícia tretej základnej skutočnosti – čo sú peniaze?

V prvej časti tohto seriálu sme si ukázali dve základné skutočnosti, ktoré je potrebné pochopiť ak chceme žiť v ekonomicky zdravej spoločnosti. Prvou je uvedomenie si veľkého množstva tovarov a služieb, ktoré sa nám vďaka technologickému pokroku ponúkajú. Druhou je zas uvedomenie si toho, že peniaze nie sú hodnotou ale prostriedkom na výmenu hodnôt (tovarov a služieb), pričom za hodnoty nemôžeme považovať pseudohodnoty (cigarety, bulvár, profesionálny šport, hazard a pod). Pokiaľ peniaze spravodlivo vymieňame za skutočné hodnoty, tak je vidieť dobre prúdiaci peňažný tok a naopak ak peniaze vymieňame aj za pseudohodnoty, tak peňažný tok je chorý. O podrobnostiach sa čitateľ dozvie z predchádzajúcich častí.

Tretiu základnú skutočnosť je taktiež nesmierne dôležité poznať, ak sa chceme priblížiť spravodlivosti vo finančnej sfére.

Čo je to vlastne peniaz? Druhá základne skutočnosť nám hovorí, že je to spoločnosťou akceptovaný prostriedok na výmenu tovarov a služieb. Tretia nám hovorí, že peniaz je potvrdenkou za vykonanú prácu!

Finančná kríza – čo si musíme neodkladne uvedomiť 7.časť

Martin Hruštínec

Úroky

V predchádzajúcich častiach sme si vysvetlili, že peniaze nie sú hodnotou ale prostriedkom na výmenu hodnôt, teda tovarov a služieb.

Peniaze sú ako krv v ľudskom organizme, musí ním správne prúdiť, ani príliš rýchlo ani pomaly. Ak jej vytečie veľa, človek zomiera. Tak je to aj s ekonomikou, ak peniaze odtekajú z organizmu štátu ten krváca a nastávajú problémy.

V súčasnosti čelíme hospodárskej kríze, ktorá sa prejavuje nedostatkom peňazí. Z médií a od politikov neustále počúvame o slabom štátnom rozpočte, o chýbajúcich peniazoch. A pospolitý ľud sa taktiež sťažuje na slabé mzdy, a málo peňazí. Áno, je to tak, v spoločnosti chýbajú peniaze, avšak všimnime si, že hodnôt je vďaka technológiám viac ako po minulé časy. Je viditeľným faktom, že tovarov a služieb je požehnane mnoho avšak prostriedkov (peňazí), ktorými si tieto hodnoty vymieňame je málo. Pričom tento peniaz je len papierik alebo kovová minca, ktorú môžeme veľmi ľahko vyrobiť. Tak kde je potom problém?

Ak chceme vyriešiť finančnú krízu musíme zabezpečiť dostatok peňazí, keďže tie chýbajú. Ale ako? V skutočnosti je peňazí vyrobených obrovské množstvo, avšak vo veľkom počte odtekajú mimo republiku, mimo naše peňaženky. V predchádzajúcich častiach seriálu sme si ukázali, akými rôznymi spôsobmi k tomu dochádza.

V tejto časti sa zameriame na ďalší odtok a to úroky.

Finančná kríza – čo si musíme neodkladne uvedomiť 6.časť Hypermarkety, obchodné reťazce

Martin Hruštínec
V predchádzajúcich dieloch o súčasnej finančnej kríze sme si ujasnili, že táto kríza nie je o nedostatku surovín, služieb, zdrojov. Je o nedostatku peňazí ako obeživa, ktoré má slúžiť na výmenu tovarov a služieb.

Zamerajme sa teraz na obchodné reťazce. Pozrime si však len čisto finančnú záležitosť z pohľadu bežného Slováka.

Tento nový druh obchodu zavítal na Slovensko okolo roku 2000. Pamätám si veľmi dobre na toto obdobie, mysleli sme si, že v nich budeme nakupovať snáď za veľkoobchodné ceny. Áno väčšina populácie si myslela, že predávať sa v nich bude omnoho, omnoho lacnejšie. Teraz vieme, že tomu tak nie je. Naivita postkomunistického človeka sa aj tu prejavila a žiaľ na úkor našich peňaženiek. Nebudeme si v tomto článku hovoriť o všetkých zhubných vplyvoch hypermarketov na spoločnosť. O stavbe nepekných kvádrov na úrodnej ornej pôde, o zaťažení dopravnej infraštruktúry, o zabetónovaní veľkej rozlohy v okolí (parkovanie), o neetickom využívaní modernej psychológie na manipuláciu zákazníka, o diktovaní podmienok pre dodávateľov produktov, o zvyšovaní nezamestnanosti, atď.

Finančná kríza – čo si musíme neodkladne uvedomiť (1.časť)

Martin Hruštínec

Definícia dvoch základných skutočností

Pokúsme sa čo najjednoduchšie (laicky)  vystihnúť určité aspekty, ktoré viedli a budú vždy viesť k poruchám jednotlivých ekonomík a finančným krízam. 

Hneď na začiatku treba povedať, že väčšina z nás má mylne vsugerovaný názor, že príčinou finančnej krízy je nedostatok peňazí. Prípadne znehodnotenie meny. V skutočnosti je to len dôsledok. Na to, aby sme prišli na samý ,,koreň veci“, teda na skutočnú prapríčinu všetkých tých finančných problémov dnešnej doby, si treba najprv ujasniť dve základné skutočnosti.

Finančná kríza – čo si musíme neodkladne uvedomiť (2.časť)

Martin Hruštínec

Futbal - nový boh

Motto: Akýkoľvek výsledok akéhokoľvek zápasu je menej dôležitý ako zotretý prach na našom stole!

Ku klasickým náboženstvám pribudlo v druhej polovici 20. storočia ďalšie – to futbalové. Forma uctievania tohto športu (a všetkého okolo toho)  je síce odlišná ale v základe obsah ostal. V 20. Storočí si však ľudstvo narobilo nepreberné množstvo nových bohov, ktorým sa klania ako zlatému teľaťu, nie je to teda len futbal, na ňom je to však vidieť asi najmarkantnejšie. Rôzne stánky športu – štadióny, podobne ako koloseum v Ríme kde sa zabával ľud s cézarom na gladiátorských hrách, sú neodmysliteľnou súčasťou každého mesta. Nezmenili sme sa. V základe určite nie. Všimnime si tie uvádzacie ceremoniály či už olympských hier, majstrovstiev sveta vo futbale, atletike a iné. Taká pompéznosť...pre nič. Hráči sú rozmaznávaní, ošetrovaní ako dostihové kone. Obdivovaní ako gladiátori a opäť uvrhnutí do zabudnutia len čo prestanú podávať požadované výkony. U nie zanedbateľného počtu jedincov to prerástlo do vysloveného náboženského fanatizmu. Títo fanúšikovia, vlajkonosiči a bitkári chápajúcimi svet len podľa farby trička svojho klubu sú excelentným príkladom, kam až môže falošné uctievanie, falošné smerovanie viesť. Po ovocí poznáte ich.

Finančná kríza – čo si musíme neodkladne uvedomiť (3.časť)

Martin Hruštínec

Hazard

Hazard je jednou z ďalších rozšírených pijavíc narúšajúcich zdravý peňažný systém.

Asi netreba poukazovať na gigantické zisky rôznych spoločností zaoberajúcich sa touto činnosťou. Stávkové kancelárie rastú ako huby po daždi, takisto herne a pod. Už aj v tej najzabudnutejšej dedine je možné si vsadiť a odovzdať tak časť svojich peňazí. Keď sa na to pozrieme z čisto finančného hľadiska, ide o hrubé rozvracanie ekonomiky.

Finančných prostriedkov (bankovky) je určité množstvo. Keď sa časť týchto peňazí odovzdá ničneprodukujúcim špekulantom, tieto peniaze chýbajú či už vo výrobe, vo verejných financiách a následne samozrejme aj na výplatných páskach. Je to jednoduchá logická matematika. Ak človek minie za rok tisíc eur na hazarde, zákonite nepodporil skutočné hodnoty (mohol si kúpiť napríklad bicykel) ale podporil nejakého milionára, ktorý za celý svoj život nič nevytvoril len špekuloval ako dostať z pracujúceho časť jeho výplaty. Predajca bicyklov má zákonite menšie tržby, jeho zamestnanci menšie  výplaty, preto si menej kupujú a nastáva dominový efekt.  My sa pri tom čudujeme, ako je možné, že pri takom nadbytku všetkého niet peňazí – no má ich ten špekulant milionár. Samozrejme celý hazardný systém je nastavený tak, aby bol ziskový, zákazník v strate.

Finančná kríza – čo si musíme neodkladne uvedomiť (4 časť)

Martin Hruštínec

Šoubiznis, celebrity a iné ničotnosti

Už v úvode sme si popísali, že dobrá ekonomika je ako dobre prúdiaca krv v ľudskom organizme. Keď krv vyteká z tela alebo zle prúdi vznikajú väčšie alebo menšie komplikácie. Podobne je tomu pri prúdení peňazí.

Ako je možná, pri takom nadbytku všetkého, existencia ľudí umierajúcich od hladu? Že niet peňazí na ušľachtilé, hodnotné veci? Že niet financií na opravu kaštieľa, hradu, zámku, školy, cesty  atď. ? Odpoveď je veľmi jednoduchá. Surovín je dosť i peňazí je dosť. Ale tieto peniaze neprúdia v spoločnosti správne a vznikajú ťažkosti. Vznik veľkého množstva miliardárov, milionárov je podmienený vznikom veľkého množstva chudobných. Pričom je zrejmé, že tých ,,vyvolených“ je ďaleko menej ako chudobných. Navyše bohatí sú čoraz bohatší, preto aj stredná vrstva je čoraz chudobnejšia, začína byť ohrozeným druhom.

Vinní sme všetci svojim spôsobom života. Míňame peniaze na hlúposti, ktoré zákonite chýbajú tam, kde by boli potrebné.

Finančná kríza – čo si musíme neodkladne uvedomiť (5.časť)

Martin Hruštínec

Zdravotníctvo

V predchádzajúcich článkoch sme si povedali, že peňazí v obehu je určité množstvo. Ak tieto peniaze neustále nesprávnym nasmerovaním odtekajú kdesi mimo nás, z našich peňaženiek a následne aj z rozpočtu republiky nasledujú problémy, aké prežívame v dnešných časoch. Je nevyhnutné, aby peniaze neodtekali podobne ako je nevyhnutné, aby krv nevytekala z ľudského organizmu. Inak človek vykrváca a zomrie. Analogicky sa toto deje s ekonomikou, ktorá krváca a ak toto krvácanie (odtekanie peňazí) nezastavíme budeme svedkami krachu. Veď jeho predzvesťou sú práve tie reči : ,, chýbajú peniaze, niet peňazí, rozpočet štátu je slabý, vyzbieralo sa málo peňazí na daniach...“ Pritom ale nepočujete vety tipu : ,,je málo murárov, je nedostatok cukru, je málo potravín, supermarkety nemajú čo predávať, nedostať kúpiť notebook...“ Nie, počuť iba o nedostatku financií. Ako je to ale možné, že je tých potlačených papierikov tak málo?! Pričom vyrobiť ich je pre systém detsky jednoduché! Kde sú potom tie peniaze? Ušli? Schovali sa nám? Prečo ich nemáme? Treba si uvedomiť jednu veľmi dôležitú vec. Neexistuje pojem ,,drahé veci“. Veci sú veci, ktoré stoja určitú sumu potlačených papierikov. Ak ich máme málo je prirodzené, že tie veci sa nám zdajú drahé. Pri dnešných cenách, ak by sme mali trikrát väčšiu výplatu by sa nám už vôbec nezdali také drahé. To znamená, že pojem ,,lacné – drahé“ určuje počet peňazí v našej peňaženke. Ak by ste mali posledné 2 koruny tak aj chleba za 30 korún by sa vám zdal astronomicky vysoký a nedostupný. Podobne ako sa nám teraz javí výlet do vesmíru, pričom pre miliardára je to ako kúpa jogurtu.