KDS 2025 Nový Slovenský prírodný kalendár 1. Malý Triglav 2.strana 23.12...

Ako po novom pristupovať k odkazu Slovenského Národného Povstania?

Nech už sa na SNP dívame z politického hľadiska akokoľvek, faktom ostáva, že obrovské množstvo ľudí nasadilo vlastný život za prežitie nášho národa. Ich motiváciou bolo vyhnať nemeckú čižmu, ktorá šliape po Slovenskej zemi. 

Chcieť sa zmocniť cudzieho majetku je odvekou ľudskou vlastnosťou a všetky tie vojny sa diali a dejú práve kvôli tomuto nešťastnému postoju - vlastniť cudzie. 

Už len k úcty k tým, ktorí boli ochotní položiť svoje životy za našu vlasť a to nielen v SNP ale mnohokrát v našej bohatej minulosti, musíme sa aj my teraz pričiniť o ochranu našej vlasti pred cudzími čižmami. Tieto cudzie čižmy, tak ako vždy v minulosti a nielen na Slovensku, ale všeobecne počas celých dejín ľudstva, videli len jeden cieľ - zmocniť sa cudzieho majetku. A čo dnes vidíme na Slovensku? Cudzie čižmy opäť šliapu po našej krásnej krajine. A nie je ich málo. Hovorí sa im aj zahraničný investor. Myslíte si, že on tu je preto, lebo nás miluje? Postaví tu (a najradšej na úrodnej pôde, ktorú zlikviduje) svoje haly, obchody, továrne, znečistí pôdu, vodu, vzduch, zamestná lacnú pracovnú silu či už domácich slovenských ľudí alebo cudzincov a zisk si zoberie so sebou. Pýtam sa, kvôli čomu oslavujeme SNP, keď teraz cudzie čižmy opäť pochodujú vlasťou, už nie na tankoch ale v kravatách a drahých oblekoch, s úsmevom? Kde máme hrdosť a súdnosť, keď nám tu kadejakí cudzinci zaberajú role, lúky, lesy za ktoré naši predkovia preliali krv? 

Treba s tým raz a navždy urobiť poriadky. Milí cudzinci, ak tu chcete zostať a ďalej budovať svoje biznis aktivity musíte 95 percent čistého zisku nechať na Slovensku. Musíte ho tu investovať. A to nie je všetko. To sa však týka len už existujúcich investorov. Budúci investori už musia rátať s úplne inými podmienkami, absolútne ale absolútne odlišnými od tých dnešných. Mnohí povedia: "a čo EÚ, jej zákony, sme im podriadení?" EÚ tu nebude večne. Len toľko k EÚ. Ale netreba čakať na jej koniec, už teraz treba podnikať kroky k obrane a ochrane vlasti. 

Na túto tému by sa mohlo napísať ešte mnoho, ale teraz stačí len takýto malý náznak. 

Martin Hruštínec

Aký je najnáročnejší rezort v štáte?

Najnáročnejším rezortom je ministerstvo kultúry. Prečo? Lebo práve kultúra národa je srdce národa, jeho city, myšlienky, jeho identita. Kultúra je vnútro národa, jeho najvnútornejší základ. Dobre vieme, že ak postavíme dom na zlých základoch, tak spadne. Ak narušíte základ, podklad niečoho, tak to nedopadne dobre. Ako keď rastlinám alebo stromom narušíte jeho základ - korene, tak vyschne. Toto všetko si temnoty veľmi dobre uvedomujú, a tak útočia hlavne a najintenzívnejšie na kultúru národa. Keď ju ovládnu, tak je národ stratený. Čo je to "ovládnuť" v podaní temnôt? Pošpiniť, zdehonestovať. Alebo lepšie povedané vymeniť čisté, mravné hodnoty za nemravnosť. A taká je dnešná kultúra. Nemravná. Zažil som to na vlastné oči v divadle v Žiline pred cca. 20 rokmi. Ako študent strednej školy sme išli na nejaké divadelné predstavenie nejakého významného slovenského spisovateľa, asi štúrovca. A oni na javisku zahrali sexuálnu scénku. Pochybujem, že sa nachádzala v tom diele. Vnímal som, že vyučujúcej slovenského jazyka sa to nepáčilo a ani mne nie, lebo také niečo nepatrí do divadla. V ďalších rokoch toto divadlo v krajskom meste už podľa názvov produkovalo mnohé oplzné predstavenia. Toľko moja skúsenosť s divadlom.

Jednoducho, ak chce niekto urobiť poriadok, vyčistiť kultúru, tak to je akoby dal ruku do hniezda vreteníc. Okamžite temnoty zasyčia. V kultúre je ich najviac. Navyše, snaha o čistotu kultúry znamená, že tak isto sa dotýkame srdca, myšlienky, idey, ideológie samotnej temnoty. Snaha o čistotu má za následok útok priamo do najvnútornejšej podstaty temnôt. V iných rezortoch, keď napríklad začnete presadzovať ochranu pôdy, to sa im to tiež nebude páčiť, ale oni to ustanú, predýchajú a pôjdu ďalej, ale siahať na kultúru je siahanie na ich intimitu.

 Ak sa žena zhostí ministerstva kultúry a bude sa snažiť o budovanie čistoty v kultúre, musí sa pripraviť na obrovské syčanie temnôt. Je dôležité, aby muži okolo takejto ženy vytvorili ochranný val. Ochranný val! Najideálnejšie by ale bolo, ak by takáto žena bola ministerkou - ale v pozadí. Nemusela by byť ani oficiálne vymenovaná, avšak ona by riadila všetky procesy v zmysle ženy ako krku, ktorý ukazuje cestu, pričom ministrom by bol muž, ktorý ako taký, je viac prispôsobený na boj. Teda muž (minister kultúry) by bojoval, pôsobil navonok a žena (tiež ministerka kultúry) by ho usmerňovala a sprostredkovávala mu potrebnú duchovnú silu.

Ministerstvo kultúry je teda najzložitejším a najnáročnejším rezortom, lebo do súčasnej kultúry sa sústreďuje samotná podstata, ideológia zla. Vyčistiť to, si bude vyžadovať dobrú stratégiu.

Martin Hruštínec

Aká je úloha Slovenskej republiky?

 Niekoľko citátov z Ústavy Slovenskej republiky:

 „My, národ slovenský,

pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť,

v zmysle cyrilo-metodského DUCHOVNÉHO dedičstva...“

„...usilujúc sa o... rozvoja DUCHOVNEJ kultúry...“

 

„Štátnymi symbolmi Slovenskej republiky sú štátny znak, štátna vlajka, štátna pečať a štátna hymna.

Štátny znak Slovenskej republiky tvorí na červenom ranogotickom štíte dvojitý strieborný KRÍŽ vztýčený na strednom vyvýšenom vŕšku modrého trojvršia.

(2)

Štátna vlajka Slovenskej republiky sa skladá z troch pozdĺžnych pruhov - bieleho, modrého a červeného. Na prednej polovici listu štátnej vlajky Slovenskej republiky je štátny znak Slovenskej republiky.

(3)

Štátnu pečať Slovenskej republiky tvorí štátny znak Slovenskej republiky, okolo ktorého je do kruhu umiestnený nápis Slovenská republika.“

Podľa vyššie uvedeného, úlohou Slovenského národa a jeho štátu je budovať kráľovstvo Božie na Zemi.

Lebo čo iné je rozvíjanie duchovnej kultúry? Čo iné má za úlohu štát, ktorého štátnym znakom je dvojkríž? V Ústave je uvedené, že Slovenská republika sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Zaujímavé je jej priklonenie sa k demokracii (článok 1 Ústavy), čo je tiež ideológia. Idea je myšlienka. Podľa toho by sme každú realizovanú myšlienku mohli nazvať ideológiou. Budovanie kráľovstva Božieho na Zemi však nemá nič spoločné s ideológiu, takou akou ju chápeme podľa rôznych výkladových slovníkov. Budovanie kráľovstva Božieho na Zemi taktiež nemá nič spoločné s náboženstvom. Náboženstvo je ideológia, súbor pravidiel, dogiem, hierarchií a štruktúr mocenských pozícií, pričom prví ranní kresťania, nazývajúci sa aj Ariani, žili Slovo prinesené Synom Božím Ježišom Kristom bez náboženských dogiem a cirkevných štruktúr. A práve na Slovensku tento druh žitia Slova Božieho vznikol. My sme tu už mali život v zmysle Božieho Slova bez náboženstva a ideológie, teda ak teraz začneme vedome budovať kráľovstvo Božie na Zemi iba oprášime to, čo sme tu už mali a čo je našim kultúrnym dedičstvom.

A teraz to najhlavnejšie, lebo podľa vyššie uvedeného sme si túto tému objasňovali len podľa Ústavy, ktorá je výsledkom človeka a preto v sebe nesie nedokonalosti. Poďme si túto tému objasniť podľa modlitby samotného Syna Božieho, teda Otčenáša. Tam je uvedené: „Príď kráľovstvo Tvoje. Buď vôľa Tvoja. Ako na nebesiach, tak i na Zemi.“

70 % obyvateľov Slovenska (1) sa hlási ku odkazu Syna Božieho, teda si veľká časť ľudí niekto denne, iný týždenne alebo v inom intervale odriekava uvedené vety: „Príď kráľovstvo Tvoje. Buď vôľa Tvoja. Ako na Nebesiach, tak i na Zemi.“

Vety „Otčenáša“ sú úplne zreteľné. Veď ak človek hovorí „Príď kráľovstvo Tvoje“, tak ho tu chce, avšak tým vlastne zároveň tvrdí, že ako človek tu žijúci, sa bude usilovať o jeho budovanie. Ak tvrdí „Buď vôľa Tvoja“ tak vlastne tvrdí, že sa túto vôľu snaží pochopiť a ju rešpektovať. Z Božej vôle vzniklo toto Stvorenie, Jeho zákony (napríklad fyzikálne, duchovné, osud, karma...) a aj samotný človek. Je to niečo mohutné a človek ak sa modlí Otčenáš, tak deklaruje zosúladenie svojho života s touto vôľou. A ak odrieka slová „Ako na Nebesiach, tak i na Zemi“ je každému jasné, že chce, aby tu odlesk Raja, odlesk Nebies, bol. Preto aj konanie takéhoto človeka musí byť s týmto v súlade, musí sa vyvarovať konania, ktoré na Nebesiach neexistuje, ktoré by rušilo potrebnú harmóniu.

Povedzme to ešte inak. Ak sa hlásite k veriacim a nechcete budovať odlesk Raja na Zemi, Kráľovstvo Božie, nechcete sa zaoberať Božou vôľou, Božími zákonmi alebo zákonitosťami, tak sa radšej motlitbu Otčenáš nemodlite, lebo tým by ste len klamali Všemohúceho.

„Budovať“ znamená aktivitu, nie pasívne stáť a čakať. 70 % národa je mohutná väčšina. Našou úlohou je aktívne sa podieľať na premene Zeme v zmysle Otčenáša, teda snažiť sa o pochopenie Božej vôle, ktorá formou Božích zákonov, ľudovo Božích mlynov, utvára všetok život v celom Stvorení a v zmysle tejto vôle budovať Božie kráľovstvo (odlesk Raja) na Zemi.

Každý jednotlivec môže začať hneď a sám. Nepotrebuje k tomu žiadne nariadenia, príkazy či usmernenia vlády ani náboženských organizácií, cirkví. Modlitbu Otčenáš predsa tiež odriekava sám. Ide o rozhovor so Všemohúcim. Samostatná aktivita je znakom neideologického a nenáboženského konania a zase sme pri Ústave SR, kde sa píše, že Slovenská republika sa neviaže žiadnou ideológiou ani náboženstvom. Smelo do práce, nečakať na druhých, treba sám konať. Vieme čo máme robiť? Vieme. Tak robme.

 

(1) Podľa https://www.culture.gov.sk/.../2019/12/veriaci2021.pdf sčítania obyvateľov sa ku kresťanským cirkvám hlási takmer 70 percent obyvateľov.

Martin Hruštínec

Výročie obnovenia Slovenskej štátnosti 14. marca 1939

Dnes (14. marca 2024) si pripomíname 85. výročie obnovenia Slovenskej štátnosti.

Je nepochopiteľné, že tento deň, štrnásty marec, sa úplne obchádza a slovenské politické elity sa správajú akoby tento štát alebo republika 14. marca 1939 vôbec nevznikol a vôbec neexistoval. A nielen politici, ale mnohí v spoločnosti strkajú pred ním hlavu do piesku. K čomu je to dobré? Tento štát proste existoval. Prečo to ticho okolo tejto skutočnosti? Však normálne sa k tomu postavme a nie zbabelo uhýbať z cesty.

Národ je duša a štátny útvar telo. Duša slovenského národa dostala telo. A udialo sa tak pol roka pred vypuknutím druhej svetovej vojny. Bol to dar Nebies, lebo národ dostal silnú oporu v dobe, ktoré bolo mimoriadne nepriaznivé.

Vznikol v čase kedy ho obklopovali zlé sily. Zo severu si brúsili zuby na jeho územia Poliaci, z juhu Maďari, na západe sa Rakúsko stalo súčasťou Nemecka a Česi nám 20 rokov hádzali polená pod nohy. Východná Podkarpatská Rus bola taktiež v ohrození.

V roku 1918 vznikla Česko-Slovenská republika, ktorá bola pre slovenský národ trpkým sklamaním. Boli porušené dohody medzi Prahou a Slovenskom, ktoré predchádzali vzniku ČSR. Slovensko bolo konfrontované s niečim čo je jeho povahe absolútne cudzie a to český politický pragmatizmus. Masaryk s Benešom sa správali akoby slovenský národ neexistoval, pričom veľmi dobre museli vedieť, že Slovensko malo v zmluvách zakotvenú a garantovanú samostatnosť, autonómne rozhodovanie o svojich vlastných záležitostiach. Namiesto toho sa Slovensko stretávalo s pojmom jednotného československého národa vzniknutého v Pražských pragmatických mozgoch. Praha je rozum. Suchý, racionálny, ktorý sa pchal do popredia a o všetkom chcel rozhodovať. Naopak, Slovensko je cit. Je cituplné a vrelé. Nie nadarmo je hlavným mestom Slovenska Nitra, teda nitro, vnútro. Samozrejme, že administratívnym centrom je Bratislava, ale Nitru chápme po duchovnej stránke ako hlavné mesto. Kedysi bola aj administratívnym centrom. Tak ako rozum nikdy nevie chápať cit, hovorí sa, že láske je slepá keď sa cit prejaví, tak Praha nikdy počas tých 20 rokoch nechápala slovenské snahy. Absolútne ich nechápala, ale netreba im to zazlievať, lebo oni sú rozum. Čo im treba však vyčítať je nepokora a snaha útočiť na srdce. Toto srdce si plnilo svoju úlohu, snažilo sa prejaviť, nebyť zatlačené rozumom a tak si v roku 1938 vydobilo autonómiu, teda to, čo malo zakotvené v zmluve, teda nič mimoriadne. A neskôr aj samostatnosť.

Praha ako centrum suchého rozumového racionalizmu za tých 20 rokov úplne rozbila dobré vzťahy medzi týmito národmi, čo Hitler samozrejme videl a využil. On k rozbitiu ČSR dopomohol. Jeho záujmy však neboli čisté, ale taktiež pragmatické, zištné. Slovensko však z toho vyviazlo dobre, aj keď značná časť juhu Slovenska pripadla Maďarsku a niektoré severné časti Poľsku. V každom prípade sa srdce osamostatnilo, aj keď pozemské prekážky tu samozrejme stáli a to druhá svetová vojna zo všetkými následkami.

Samostanosť je niečo, čo je typické pre slobodného ľudského ducha. Duša slovenského národa nezniesla a nikdy neznesie pojem „československý“, ktorý aj tak v podaní suché českého pragmatizmu je len asi toľko, že mávne rukou a povie si, „aj tak českoslovenký je český“. Slovensko túto pascu videlo. Oni v tej Prahe jednoducho chápali Moravákov, Slezákov , Slovákov ako len niečo, čo aj tak raz bude hovoriť česky, čo k Čechám a k jeho záujmu patrí. Nikdy tam nemala miesto rovnocennosť.

Tento pragmatizmus a racionalizmus je niečo, čo sa samozrejme prejavuje aj dnes. Veď ČR nemá dodnes vlastnú vlajku ale vlajku Česko-Slovenska. Slovensko by nikdy neznieslo niečo s prímesou, niečo cudzie, preto má na vlajke dvojkríž, ktorý hrdo nesie. To je jeho, tam sa cíti doma. Ale rozumu je z povahy veci idealizmus ukradnutý, on nepotrebuje hľadať hlbšie, jednoducho si vezme niečo, čo využije pre svoje ciele. Vlajku ČSR predsa len poznal v roku 1993 každý, tak si ju jednoducho novodobá ČR zobrala. Ukradla?

Samozrejme Slovenský štát alebo republika nebol ideálny a mal aj svoje chyby. Lenže strkaním hlavy do piesku sa nedokáže z týchto chýb národ poučiť, ale bude ich opakovať. Preto tí, ktorí si pred tým zatvárajú oči, by si toto mali uvedomiť. Samozrejme, úcta je namieste, lebo je to štát, telo národa slovenského, ktorý dostal silnú oporu v mimoriadne ťažkých časoch. Zároveň je to aj výsledok dvadsať ročného úsilia našich čelných predstaviteľov, ktorí bojovali o to, aby národ existoval. Aby národ existoval!

Martin Hruštínec

Európa a hranice

Európania by sa mali rozpamätať na svoju minulosť. Na minulosť Európskej kultúry, ktorá bola a je tak významná. Keď je moderné dnes hovoriť o hrdej Európe, tak ju chráňme. Zaslúži si to.

Hranice nie sú na parádu, ale vymedzujú priestor, ktoré tieto hranice obraňujú. Je to vidieť všade, v celej prírode. V prírodných zákonoch sú hranice prirodzenou a nevyhnutnou súčasťou všetkého. Ak by ľudský organizmus nebol ohraničený a na týchto hraniciach chránený, zomrie. Nemať hranice je nemysliteľné.

Vy čo tak obhajujete dodávky zbraní na Ukrajinu, akým právom toto robíte?

Tvrdíte, že treba poslať Ukrajincom zbrane, aby sa vedeli brániť agresorovi. A pýtali ste sa na to samotných Ukrajincov čo vám na to povedia? Viete čo práve prežíva muž v zákope? V zime, hladný, v blate, v bolestiach, mysliac na svoju manželku, deti, ktoré možno už nikdy neuvidí? Už zajtra možno nebude medzi živími a niekde ho tam zakopú. V tom lepšom prípade sa domov vráti ako mrzák. A vy sa odvažujete za neho vyjadrovať? Jemu chcete zavesiť samopal na krk, aby bojoval za záujmi demokratického sveta? Za celistvosť Ukrajiny? A ešte si myslíte akí ste pokrokoví, keď ten sampopal ide z našich daní, z našich vojenských skladov. Tomu Ukrajincovi je úplne ukradnutý nejaký Krym, to si môžete byť istí. Nejaká Luhanská a Donecká oblasť. Veď tam aj tak žijú Rusi. Radšej by chcel žiť v mieri a v bezpečí ako nasadzovať život a zdravie za takéto veci. Vy čo tak pachtíte po vyzbrojovaní Ukrajincov ste krv videli len keď vám ju setstrička brala ráno pred vyšetrením u lekára a bojovali ste len na playstatione. Ste playstationova generácia, ktorá by pustila do gatí pri prvom výstrele. A vy tu chcete niekoho vyzbrojovať aby nasadzoval život, kým vy budete sedieť za počítačom a vypisovať na facebooku vaše vyznanie lásky k Ukrajine. A čo tá matka toho syna, ktorý musí čakať v zákope? Ktorá ani nevie, či ešte žije? Pozreli by ste jej do očí s tým, že vy ste mu len chceli pomôcť a opásať ho granátmi, samopalom a nábojmi? Najväčší vojnoví štváči sú práve tí, ktorí nikdy nebudú bojovať – politici. Sú chránení a ďaleko od vojnového besnenia. A práve týchto vy počúvate, ako by oni boli hlasom Ukrajiny. Hlasom radových, jednoduchých Ukrajincov. Vy počúvate vojnových štváčov, Ukrajinských politikov, ktorým sa média celého sveta postarajú o to, aby ich bolo počuť. A vy ste tomu naleteli, lebo si myslíte, že to chcú samotní Ukrajinci a svojimi názormi vytvárate myšlienkové podhubie, v ktorom sa darí predlžovať obrovské utrpenie Ukrajinského a Ruského národa. Sa zobuďte.    

Štvrtá nedeľa Adventu 2021

https://www.youtube.com/watch?v=XIMOT8ijwIQ&ab_channel=yaspis

Vyskúšajte si to! A poctivo!

Martin Hruštínec

Milí rodičia, matky a otcovia, ktorí ste zamedzili svojim deťom voľne dýchať kyslík počas vyučovacieho procesu (áno, vy, lebo vy zodpovedáte za svoje dieťa, ako zákonní zástupcovia) skúste si vyskúšať 6 - 7 hodín pri plnom sústredení, mať obmedzené horné dýchacie cesty. A žiadne úľavy. Chápem, že na školách si deti cez prestávku pri desiate uvoľnia horné dýchacie cesty, lebo vtedy vírus má tiež prestávku, ale vy buďte zodpovední a 6-7 hodín majte pri plnom sústredení na ústach a nose respirátor. A to 5 dní v týždni. A neblafujte ako tá moderátorka RTVS, ktorá nevedela vydržať 5 sekúnd a masku si z tváre predčasne strhla. Národu aspoň ukázala divadlo, ktoré sa tu s nami hrá.

Keď to vydržíte, tak sa nebite do pŕs, ale uvedomte si, že vy ste dospelí ľudia, avšak vášmu dieťaťu sa telesné orgány ešte len vyvíjajú. Budete Bohu skladať účty za jeho zdravie, lebo ono vám nepatrí, vy ste len na krátky čas (detstvo) zodpovední za jeho zdravie fyzické i duševné. 

Uhly pohľadov na najdiskutovanejšiu tému súčasnosti - "očkovanie"

Rôzne uhly pohľadov na najdiskutovanejšiu otázku dnešných dní. Je potrebné sám rozmýšľať, samostatne skúmať a nenechať rozmýšľať za seba druhých, inak im dávame nad sebou moc.

Báseň: Prebudenie

Či sneží, či prší

Slovač sa postaví.

Či je zima a či mráz

Hlavná vec,

že týždeň pokoj máš.

 

Ale čo bolo, bolo...

hlavu hore

rúška dole

k Bohu sa upnime

na vládu dupnime

vernosť Svetlu sľúbme

blížnych svojich ľúbme.

 Martin Hruštínec

Brnkanie po nose

Martin Hruštínec

Existujú ľudové slovné spojenia: "nenechám si brnkať po nose", "nechal si brnkať po nose", "dostal do nosa", "dostal po nose", "dostal po čumáku". Nos je stredobod tváre, cez ktorý dýchame životodarný kyslík. Nie nadarmo "vzduch" znie podobne ako "duch". Na vzduchu je organizmus z pomedzi všetkých potrebných prvkov najzávislejší. Bez vody vydržíte pár dní, bez jedla ešte dlhšie, spánku vám stačí pár hodín, ale dýchať kyslík potrebujete sústavne. 

Zaujímavé ako Slovenský národ už pár mesiacov dostáva do nosa, ale ono je to ešte horšie...dostať po nose je prijateľnejšie ako nechať si špárať rovno v útrobách nosa. Aby toho nebolo málo, dýchať kyslík sa mu zamedzuje ešte dlhšie. Ten, ktorý by to chcel brať poctivo nemôže dopadnúť dobre. Voľne dýchať smie len doma alebo v prírode (čo takí obyvatelia miest?), pričom nejaký čas sa ani v prírode nemohlo dýchať. Je mi ľúto predavačiek, lebo po novom sú tu respirátory a to je niečo otrasné.

Takže národ si necháva brnkať po nose a v nose, a nevadí mu ani zákaz dýchať čistý vzduch. Rodičia ako zvrchovaní zástupcovia svojich detí, nechávajú páchať bezprávie na svojich deťoch. Národ je už dlhodobo konfrontovaný s veľmi ponižujúcou skutočnosťou a je len na ňom, do kedy to bude tolerovať. 

Pre zástancov špárovacích seáns, ktorí by chceli obhajovať testovania, musím zdôrazniť, že tu máme certifikované antigénové testy zo slín. Avšak zo zvláštneho dôvodu sa používajú človeka ponižujúce testy cez nos.

Exkurzia do spoločenského diania na Slovensku od roku 1989 po súčasnosť (február 2021)

Martin Hruštínec

Pozrime sa na spoločenské dianie na Slovensku z pohľadu vplyvu Božích zákonov. Kristus už pred 2000 rokmi upozornil ľudstvo, že „čo zaseje, to zožne.“ Toto známe napomenutie je takmer každému obyvateľovi našej „kresťanskej“ krajiny známe. Tie úvodzovky preto, lebo sa Kristovými slovami neriadime. Článok je len pre tých, ktorý sa snažia brať Kristove slová ako reálnu skutočnosť a nie meraforu, alebo folklór.

Po roku 1989 sa k moci dostal Mečiar, ktorý sľuboval na Slovensku Švajčiarsky život. Reálne k tomu bolo možné dospieť, keďže na to, aby bol štát silný potrebuje vlastniť skutočné hodnoty. V roku 1989 ČSR bola plne sebestačná potravinovo, mala vybudovaný všestranný priemysel a armádu. Obyvatelia Slovenska chceli mať Švajčiarsko, teda zasievali chcenie mať, v spätnom údere zožali, že im bolo vzaté. Za Mečiara začala privatizácia. To čo patrilo štátu, odrazu patrilo niekomu. Projekt „švajčiarsko“ sa rozplynul. Obyvateľstvo chcelo mať – bolo mu vzaté. Naplnil sa zákon akcie a rekcie. Akcia v braní, vyvolala reakciu v braní. Národ chcel mať, teda bral, bolo mu zobraté. Toto zabezpečujú neviditeľné kozmické, vesmírne, Božie, nazvime to ako chceme, sily. Samotný Mečiar s tým nemá až tak veľmi dočinenia, na to je príliš malý pán. Božie zákony sú silnejšie.

Po Mečiarovi prišiel Dzurinda. Národu nahovoril, že ak ho zvolia, bude mať dvojnásobný plat. Ľudia chceli mať dvojnásobné platy. Akcia v braní, vyvolala rekciu v braní, národu bolo opäť vzaté. Opäť sa privatizovalo, ale ešte výraznejšie ako za Mečiara, ktorý nechcel sprivatizovať strategické podniky. Dzurinda sa pustil do ich krádeží, lebo inak sa to nedá nazvať.

Po Dzurindovi prišiel Fico s vábivým heslom istôt. Ľudia chceli mať istoty. V deň volieb horela strecha hradu Krásna Hôrka, ako symbol k prebudeniu národa. Nebola to náhoda. Slovensko má ochranu a aj rôzne pomoci, ktoré sa snažia národ prebudiť. Istoty za Ficovej vlády neprišli ale neistoty áno. Akcia v braní istôt, vyvolala reakciu v braní týchto istôt.

Po Ficovi prišiel Matovič. Pred voľbami sľuboval tieto veci: uväznenie Ficových ľudí, zhabanie majetku a veľké tresty. Toto všetko chcela mať väčšina národa, zasievala nenávisť k Ficovi a chcenie väzenie, zhabanie majetku a veľké tresty pre Ficových ľudí. Rekcia? Ešte ubehol len rok vlády Matoviča, on stihol svoju pomyselnú kopiju nenávisti voči Ficovi otočiť na národ, teda aj na svojich voličov a uväznil národ do karantény, vyhráža sa trestami, teda poštval políciu  na národ a chystá daňovú reformu z nehnuteľností, ktorá pokiaľ prejde mnohí prídu o majetky. Je na vine Matovič? Ani omylom. On len robí tak, ako vie a ako mu dovolí jeho povaha. Na vine je národ, ktorý vyslal do vesmíru niečo, a to niečo zožal. Ak by sa k moci dostal nebeský anjel, aj vtedy by zožal to, čo zasial a tento anjel by nič proti tomu nezmohol.

Ako máme teda voliť a správne chcieť? Máme dávať. Ísť voliť s vnútorným chcením dávať. Chcem dať svojim hlasom priestor spravodlivosti, slušnosti a lepšej budúcnosti svojim deťom. Ľudia nezahrávajte sa s Božími zákonmi lebo vás zomelú! Nebagatelizujte svoj vnútorný postoj „brať – dať“, lebo on vysiela impulzy do vesmíru, z ktorého sa vám vracia presne to, aké bolo vaše chcenie.

Dodatok:

Teraz chcú mať ľudia slobodu a tak siahajú po vakcínach proti korune. Čo asi zožnú? O rok, o päť rokov? Hlavne tí, čo chcú mať. Čo zožnú? Radšej to ani nejdem ďalej rozoberať, čas ukáže.

A bude Svetlo!

Odchod duše zo Zeme

V tomto videu je aj ukázaný nedávny odchod duše zo Zeme generála Lučanského

ďalšie videa na túto tému:

Odchod duše zo Zeme - pokračovanie

Odchod duše zo Zeme - Príchod duše na Druhý breh

Odchod duše zo Zeme v čase Posledného súdu

Alexandrovci - Vstavai strana ogromnaya

PROSÍM venujte tomuto príspevku náležitú pozornosť! Pozrite si video Alexandrovcov v Brezne 1.6.2017 kedy hrali svoju mimoriadne silnú pieseň "Vstavai strana ogromnaya" pri ktorej je zaužívané postavenie sa. Pozorne sledujte toto video. U nás sa nikto nepostavil. Po nejakom čase sa zdvihol jeden pán v prvom rade (v bielej košeli), po jeho vzore nasledovalo pár ľudí, chvíľku potom nič ale potom sa pridali ďalší a ďalší a už to bolo neudržateľné, stála celá hala. Celá hala dôstojne stála.

Teda tu máte jasný dôkaz, že jednotlivec zmôže veľmi veľa. Najprv je možno sám ale čoskoro sa pridajú rovnako zmýšľajúci. Takýto jednotlivec dokáže vytvoriť vlnu, ktorú nikto nezastaví. Dokáže pohnúť dominom, ktoré sa rozhýbe. Preto nikdy nehovorte, že sám/ sama nič nezmôžete. Pokojne si pozrite toto video. Tomu pánovi v prvom rade bolo jedno či sa ostatní pridajú, veď vzadu oči nemá, nevie čo sa za chrbtom deje...no...ale spustil veľkú vec. 

Som šťastný a ďakujem Všemohúcemu, že som sa k tomu videu dostal. Nech je nám vzpruhou v boji za víťazstvo Svetla na Zemi.

Martin Hruštínec

Nový Rok 2021

Vianoce

Advent - Štvrtá nedeľa

Advent -Tretia nedeľa - pokračovanie