Ako pomôcť homosexuálom

Martin Hruštínec

Ak chceme pomôcť týmto ľuďom, musíme vedieť o zákonitostiach, ktoré s tým súvisia. Podobne, ak chceme opraviť auto, musíme mať nejaké poznanie, ktoré nám to umožní. Ako sa budeme dívať na človeka, ktorý nemá ani poňatia o tom, ako auto funguje a predsa sa pustí do opravy?  Toto sa však deje aj pri posudzovaní homosexuality. Jedna skupina horlivo presadzuje ich záujmy, druhá skupina ich odsudzuje, pričom poznanie problému chýba. Bez poznania sa ďaleko nedostaneme.

Preto sa pokúsime týmto článkom priniesť poznanie, ktoré by mohlo pomôcť spoločnosti orientovať sa v tejto problematike.

Keďže homosexualita sa týka vnútorných, duševných dejov, tak musíme hľadať odpovede v tejto oblasti.

Podstata človeka

Vlastnou podstatou človeka je duch. Ľudský duch, naše skutočné „ja“ má svoj pôvod v duchovnej oblasti, ktorej sa hovorí „Raj." Správne sa mu hovorí aj „Domov“. Pri známych slovách „Buď svetlo!“ sa sformovalo Stvorenie s viacerými úrovňami a v tej najspodnejšej duchovnej úrovni je náš pôvod. Pri vzniku vyššie položených úrovní vznikli priamo aj vedomí ľudskí duchovia, avšak pri vzniku našej najspodnejšej úrovne vznikli duchovné nevedomé zárodky. Tieto duchovné nevedomé zárodky preto museli zísť až sem dole na Zem, vziať na seba jemnohmotné (duševné) obaly a pozemské telo ako posledný obal. Toto bolo nutné, aby životom získali zrelosť a vlastné vedomie. Tieto duchovné zárodky sme vlastne my, ľudia, každý teraz na inom stupni zrelosti. Jeden už vedomý, druhý môže byť ešte v štádiu polovičatosti a ďalší stále nevedomý. Našou úlohou je teda vlastnou námahou stať sa duchovne vedomými. Ak už takými budeme, nie je potrebný ďalší pobyt na Zemi, vrátime sa Domov, kde budeme žiť naveky. Naveky, v plnom vedomí seba samého. Predtým toto vedomie seba samého chýbalo, toto sa mohlo nadobudnúť len v hutnejších podmienkach, ktoré planéta Zem poskytuje. Tak, ako semeno rastliny potrebuje hutnú pôdu, aby z neho niečo plnohodnotné bolo, tak aj duchovný zárodok potrebuje túto Zem. 

Odkaz MUDr. Ivana Rusnáka

Океан Божьей Любви - Simon Khorolskiy

https://www.youtube.com/watch?v=d1StI5sO7mM&list=RDon7VPe_SG7s&index=5

Simon Khorolskiy - Moja rodina v Nebi

https://www.youtube.com/watch?v=on7VPe_SG7s&list=RDon7VPe_SG7s&index=1

Nebo je moja rodná krajina ... Nebo je môj domov!
Môj milujúci Otec je tam ... Nebo je môj domov!
Som tu cudzinec,
Temnota okolo a strach,
Bolesť je vždy blízko ... Nebo je môj domov!

A keď trpím ťažko ... Nebo je môj domov!Nebudem sa pýtať Boha, Nebo je môj domov!Kristus trpel ešte viacA sľúbil, že ozdobíJa so zlatou korunou ... Nebo je môj domov!

Život je krátky ako bliknutie - Nebo je môj domov!Hoci ťažkosti vojna môže priniesť ... Nebo je môj domov!Prejde ako sen,Moja cesta bude úplná,Môj Otec sa stretnem ... Nebo je môj domov!

Môj duch túži po nebi, je môj domov!Boží ľud tam ... Nebo je môj domov!S nimi budem radovať,Chváľte Ježiša svojim hlasom,Pred svätým trónom ... Nebo je môj domov!Hallelujah! Hallelujah! Hallelujah! Amen!

MUDr. Ivan Rusnák CSc hovorí na tému: Rozum a Cit

https://www.youtube.com/watch?v=Sar4df4S5Wg

1. časť - úvod
2. časť - Epidémie dneška

MUDr. Ivan Rusnák CSc na TEDx

https://www.youtube.com/watch?v=wci0MZjbsuU&feature=share

Epidémie dneška - MUDr. Ivan Rusnák CSc.

https://www.youtube.com/watch?v=Z7mZlLkPXy8&feature=youtu.be

1. časť: úvod

Úvod do skutočných príčin chorôb

Rozhovor s MUDr. Ivanom Rusnákom CSc.

https://www.youtube.com/watch?v=4DurXIFjmFI&feature=youtu.be

Zamyslenie k Veľkej noci

Martin Hruštínec

Ako správne chápať obetu Ježiša Krista, ktorou prelial krv za poblúdené ľudstvo?

Je mnohými cirkvami  a sektami správny výklad tejto obety, podľa ktorého Ježiša Krista poslal sám Otec ne Zem preto, aby sme ho priklincovali o drevo a tento čin má zmyť naše hriechy?

Ako je však možné, že tento výklad vyslovene odporuje Božiemu prikázaniu nezabiješ, odporuje mnohému čo Ježiš sám učil a odporuje aj známym slovám povedanými na kríži: „Otče, odpusť im, lebo nevedia čo činia?“

Zhodneme sa na jednej veci. Išlo o obetu.

Avšak ľudský výklad tejto obety je v hlbokom rozpore s tým čo sám učil.

Skúsme sa obrazne pozrieť na celú vec.

Predstavme si, že nejaký podpaľač dom podpáli a v tom dome sú ľudia. Na pomoc príde záchranár, ktorý vidiac situáciu sa rozhodne zachrániť ľudí uviaznutých v horiacom dome. On vie, že ho to môže stáť život ale i napriek tomu sa vrhá do plameňmi  zasiahnutého domu a pomáha jednotlivým ľuďom – či už ich hádže z okien do pripravených plachiet alebo ich vynáša von. V jednom okamihu sa  celá horiaca stavba zrúti a v ruinách zomiera aj záchranár. Každý vie, že daný záchranár sa obetoval, teda že riskoval vlastný život, aby mohol zachrániť svojich blížnych. Nikto nebude hovoriť, že táto jeho obeta sa môže nazvať obetou len preto, že pri nej zomrel. A nikto nebude hovoriť, že chvála podpaľačovi za jeho čin, lebo inak by nebolo obety. Naopak, vieme, že z jeho strany by išlo o obetu aj keby prežil.

Hovoríme našim požiarnikom riskujúcich životy, že „až keď pri svojej akcii zomriete, až vtedy budeme hovoriť, že sa obetovávate? Vy čo žijete, máte smolu, nebudeme hovoriť, že sa obetovávate, kto z vás umrie, až ten sa obetoval.“ To je absolútny nezmysel. A takýto nezmysel sme prijali aj voči Ježišovi Kristovi.

Ježiš Kristus sa obetoval podobne ako požiarnik – záchranár, vidiac zblúdené ľudstvo išiel mu vysvetliť Božie (prírodné) zákony, alebo zákonitosti. Lebo len rešpektovaním týchto zákonitostí môže byť človek šťastný. A to, že pri tejto misii ho temnom ujarmené ľudstvo pribilo na drevo, je to isté ako smrť záchranára v horiacom dome. 

Skúsme nad tým uvažovať, rozmýšľať a pýtať sa svojho vnútra ako to celé je. Je našou povinnosťou byť aktívny pri hľadaní Pravdy. Tak smelo do toho! 

Krása nahoty neexistuje

Martin Hruštínec

Článok chce osvetliť boľavé miesto, s ktorým sa  dennodenne stretávame. Ide o kult nahoty, ktorému sa mnohí vedome, iní zas podvedome celkom bezmyšlienkovite klaňajú.

Pre pochopenie celej veci je dôležité určité základy si ujasniť. Vedieť si odpovedať na otázky „kto je človek“, „aký je zmysel života“, „odkiaľ sme prišli a kam smerujeme.“ 

Podstatou človeka je naše „ja“ – nehmotný ľudský duch. Pred mnohými tisícročiami sme ako nevedomé duchovné semienka odišli z Raja, ktorý je našim skutočným a večným domovom, do hmotného prostredia, ktorou je aj naša Zem. Prišli sme sem za účelom vlastného dozrievania, podobne ako keď semeno vnoríme do pôdy a za nejaký čas sa z neho vyvinie krásna rastlina. Aj my sa máme vyvinúť. Z duchovného nevedomého semienka máme vzísť ako nádherní, sebavedomí ľudskí duchovia, ktorí sa raz vrátia späť odkiaľ ako nevedomí prišli – do Raja. Tak je to Bohom určené. K tomu nám dal aj slobodnú vôľu, v ktorej je zakotvené aj to, že tempo vývoja si každý určuje sám, preto je na Zemi tak mnoho rozdielností v duchovnej kvalite jednotlivcov.

Na to, aby mohlo dôjsť k možnosti dozrievania v hmotnom prostredí Zeme, musel sa ľudský duch inkarnovať do pozemského tela, ktoré je rovnorodé s hmotou, lebo z nej vzišlo. Bez tohto tela by ľudský duch na Zemi nemohol pôsobiť  a samozrejme vyvíjať sa. Predstavme si to ako kozmonauta letiaceho do vesmíru, aby tam mohol prežiť, potrebuje si obliecť skafander. Aj ľudské telo je taký skafander nehmotného ducha.

Telo je teda skafandrom nášho „ja“. Keď splní svoju funkciu zanecháme ho Zemi, v ktorej sa rozloží na pôvodné častice. Je v každom prípade veľkým darom Všemohúceho, nesúc v sebe všetko to, čo potrebujeme k vlastnej existencii a vývoju na Zemi.

Ako už bolo spomenuté, náš duch pochádza z Raja, ktorý je duchovný. Pod touto duchovnou sférou je oblasť bytostného (aj ono je nehmotné). Duchovné a bytostné sú dva úplne rozdielne druhy. Bytostné má za úlohu formovať náš viditeľný hmotný vesmír a aj duše zvierat sú bytostného druhu. Samozrejme aj v týchto sférach sú odstupňovania a druhy. Zvieracie telá sú oživované bytostnou dušou. Každé zvieracie telo sa zdokonaľovaním vyvíja. Tak aj jeden zvierací druh na tejto planéte vyvinul svoje telo do takej miery, že v určitom momente  v nasledujúcej inkarnácii do nastávajúceho zvieracieho tela už nevnikla zvieracia duša ale ľudský duch. Preto sa správne hovorí, že naše telo nám dalo zviera, avšak nie naše vedomie, naše „ja“, ktoré jestvovalo už predtým a v určitom čase vniklo do tohto tela.

Toto je len taký malý základ, aby sme pochopili, že naše telo je zvieracieho, hmotného druhu, avšak my sami sme nehmotní.