MUDr. Ivan Rusnák Csc., Životná cesta ku šťastiu

https://www.youtube.com/watch?v=XlHVIxQCLVo&t=957s

MUDr. Ivan Rusnák - Môj život

https://www.youtube.com/watch?v=H0A-LPgfhGc

MUDr. Rusnák o dospievaní, manželstve a výchove detí

https://www.youtube.com/watch?v=a0zAzZxELxc&t=345s

Spomienky Dr. Ericha Walkhoffa

Uplynuli len dva roky odvtedy, čo ma milosť NAJVYŠŠIEHO priviedla k Tomu, ktorý podobne ako KRISTUS pobýval medzi nami ako človek, k PÁNOVI celého Stvorenia – IMANUELOVI.

Smel som prijať to, veľkosť čoho ľudskí duchovia inak nedokážu ani len vytušiť – žiarivú blízkosť Božieho svetla a začiatok obratu svetov.

Neveriacky, krútiac hlavou, budú ľudia počúvať, keď budem o tom rozprávať. Ja som však bol naplnený jasavou vďakou a pokorou za to, že som k PÁNOVI smel prísť, aby som MU slúžil tu dole, raz na onom svete a na večnosť.

Od Teba, PÁN IMANUEL, ktorý si mi ešte osobne požehnal, si vyprosujem silu, aby som vo všetkom konal správne podľa tvojej Svätej vôle.

Bola to istá priateľka našej rodiny, ktorá mi pripravila cestu. Rozprávala o mne PÁNOVI a pokúsila sa ma k Nemu priviesť. PÁN to však zamietol, pretože už nechcel viac prichádzať do kontaktu s ľuďmi, len pokiaľ to bolo bezpodmienečne nutné.

Na Vianoce roku 1940 som ležal ťažko chorý v posteli. Navyše, moja duša bola do najväčšej hĺbky rozdrásaná vnútorným prežívaním, ktoré mne a mojej rodine spôsobovalo veľké trápenie. Často sme pri mojej posteli viedli rozhovory o posledných veciach života, bez toho, aby sme boli schopní nadobudnúť o nich jasnú a úplnú predstavu.

Sny

Susanne Schwartzkopff

Iva sa prevracala vo svojej bielej detskej postieľke z boku na bok. Kde je? Vari už nie je v tej krásnej záhrade pri veľa deťoch, s ktorými sa tak dlho hrala? Ach nie, to je predsa jej postieľka a vedľa nej leží milovaný medvedík, ktorý s ňou musí vždy spať. A teraz prišla mamička, vzala ju do náručia a láskyplne ju pohladila.

„Spala si dobre, miláčik?“ spýtala sa a Iva vážne prikývla. Ale spomienka na uplynulú noc v nej zostala ešte celý deň. Večer sa Iva spýtala:

„Môžem teraz zasa k tým veselým deťom?“

„Samozrejme,“ potvrdila matka, ktorá síce neporozumela celkom jej otázke, ale nechcela sa na nič spytovať.

Iva sa preto opäť vzniesla nahor do záhrady detí a stretla tam svoju najmilšiu priateľku Lenku, s ktorou sa i na zemi rada hrala.

„To je pekné, že si tiež prišla,“ zvolala natešene, „poď, všetko ti ukážem.“

Prečo Ježiš Kristus zomrel na kríži

Jaroslav Rajnoha

Na úvod treba povedať, že Ježiš Kristus vôbec neprišiel na zem so zámerom dať sa ukrižovať! V tom ani spása pre ľudí nespočíva! Kristus bol k poprave na kríži, ľuďmi donútený ako pre nich nepohodlný hlásač Pravdy. A práve Pravda, ktorú ľuďom dával vo svojich Slovách mohla a stále im môže priniesť spásu, za predpokladu že dokážu podľa nej aj žiť vo svojich životoch.

Ak by bol Ježiš, vždy netrval na tom čo hovoril, čo ľudí učil, ale by bol pred popravou na kríži pristúpil na podmienky jeho prepustenia na slobodu....to znamená že by bol odvolal svoje učenie i svoj Najvyšší pôvod.....uchoval by sa ešte dodnes v spomienkach ľudí nejaký Ježiš Kristus? ** ( Poprava na kríži bola len vtedajšia forma výkonu trestu smrti v danej lokalite - v danej časti zeme.)

A v tom práve bola tá jeho obeta, v tom že vôbec prišiel na tento od Pravdy odvrátený svet, a že šiel i na smrť, len aby ľudom mohol priniesť svoje učenie, aby sa tak nestratili jeho Slová, jeho Pravda, ktorá jediná môže človeku pomôcť vykročiť na správnu cestu. Zo svojho pohľadu nemal ani na výber, nemohol predsa zaprieť sám seba a svoje učenie! Z pohľadu vtedajších ľudí na výber mal: teda odvolať svoje učenie. Tým by však bolo NAVŽDY PRE ĽUDÍ STRATENÉ ! Obetoval sa teda preto, aby mohlo u ľudí žiť jeho Slovo Pravdy, jeho učenie, ktoré je v skratke nasledovné:

Každé zlo, každý hriech sa človeku raz vráti, no tak isto aj dobro, podľa známeho biblického: "Nemýľte sa: Boh sa vysmievať nedá. Čo človek zaseje, to bude aj žať." - list Galaťanom 6-7. Inak povedané: Božie mlyny melú pomaly, ale isto !

Ježiš počas života hovoril presne to isté, že každému sa raz všetko vráti, týmito slovami:

- „Nesúďte, aby ste neboli súdení. Lebo ako budete súdiť vy, tak budú súdiť aj vás, a akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám.“ - Matúš 7:1-2;

- „Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a odpustí sa vám. Dávajte a dajú vám.." - Lukáš 6:37-38;

- „Ako chcete aby ľudia robili vám, tak robte aj vy im!" – Lukáš 6:31;

- „Bez príčiny sa vám ani vlas na hlave neskriví" inak povedané: „Nepredávajú sa dva vrabce za halier? A predsa ani jeden z nich nepadne na zem bez vedomia vášho Otca. Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané.“ – Matúš 10:29-30;

- „Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do ostatného haliera." - Lukáš 12:59;

- „Mnohí prví budú poslednými a poslední prvými" – Matúš 19:30

Slová ktoré hovoril iste myslel vážne a sú platné! Nehovoril ich len tak "do vetra" a z dlhého času! V žiadnom prípade teda nemôže platiť opak toho čo sám hovoril, že on ľudské hriechy zobral na seba! Toto neskôr niektorým ľuďom našepkal Antikrist, ktorým sa to v ich duchovnej lenivosti a pohodlnosti páčilo, hneď to uvítali a šírili ďalej. S posmechom, s prejavmi najpodlejšieho ľudského zla a v nenávisti ho zavraždiť a len zato by mali mať odobraté svoje hriechy, ešte aj s vyhliadkou na spasenie..? Stačí údajne len tomuto veriť, že to tak je a spasenie potom má byť zabezpečené. Toto sa nazýva "vierou". U Antikrista možno áno, ale nie u spravodlivého Boha!

 http://kto-za-pravdu-hori.webnode.sk/prispevky/preco-jezis-kristus-zomrel-na-krizi/

Búrka

Susanne Schwartzkopff

Stred leta

Hlbokou modrou oblohou blažene plynú biele obláčiky.

Nakopené do vysokých mračnových hradov či rozviate do nežných plynúcich závojov, kreslia po ďaleko sa rozprestierajúcej oblohe nádheru leta.

Tu náhle – čo je to? Do všetkého toho blaženého šťastia, do všetkej tej jasnej veselosti vojde ostrý tón. Je to pískajúci vietor? Je to hlas, volajúci nad zemou?

Akoby z ničoho vyvstali temné mraky a ťaživé dusno sa kladie tiesnivo na telo i dušu. Od západu rastú hrozivé temné mračná tak, akoby ich jediným pohybom posunula obrovská ruka.

Ticho. Na krátky okamih bezduché ticho.

Potom vybuchne príroda. Vtáci, kričiac, poletujú okolo a obletujú svoje hniezda, malé zvieratka zaliezajú.

Hovor pravdu všade – ale správne!

Susanne Schwartzkopff

Čo tu znamená správne? Vari nie je pravda vždy pravda, vždy správna? Pravda. Ona je a ona má byť vyslovená jasne a zreteľne – stop, tu už narážame. Musí byť každá pravda vyslovená? Nie, určite nie. Mlčanie je často výrečnejšie než slová, aj keď obsahujú pravdu.

„A kedy nastáva taký prípad?“, pýtate sa. A ja hovorím: „Vždy, keď pravda, ak je vyslovená, do slov odetá, a keď ju nemožno vziať späť, zraní druhého tak, že cíti len úder, ale pravdu necháva ležať. Taký prípad je častý. Nie každý je pripravený načúvať pravde, alebo s ňou dokonca súhlasiť a prijať ju. My, ľudia, sme oveľa viac naklonení nepríjemné skrášľovať, retušovať, nechať bokom a prejsť na inú tému.“

MUDr. Ivan Rusnák - Duchovná úloha ženstva v súčasnej dobe

https://www.youtube.com/watch?v=Jbp3egoO5V8

Morava a Sliezsko

Hermann Wenng

Tak hovorí Pán: Všetko je jediné, veľké bytie - celá príroda je oživená, všetko je sformované a vedomá sila a bytosti, ktoré sú sebavedomé a ktoré sa čisto zachvievajú vo večných zákonoch života, vytvárajú hmotnosť a pripravujú tým ľudskému duchu prostredie, v ktorom má žiť ako hosť, aby sa stal vedomým seba samého a poznal večnú Lásku, aby tiež poznal, aká vysoká úloha a poslanie mu boli dané: vyvinúť sa nahor k večnej Láske a priblížiť dokonalosti všetko, čo mu bolo dané, aby v tom a tým pôsobil, aby slobodne a pri vedomej vôli slúžil zákonu, večnej Láske Pánovej.

Všetko povstalo z vôle Pána, z jeho Lásky. Jeho Vôľa, Jeho Láska je Sila z Neho, z Jeho živúcej Vôle vyžaruje život. Všetko je Lúč a Sila zo Svetla. Svetlom vyžaruje všetko, čo zo Svetla žije a všetko musí byť tak, ako bolo v Zákone. Všetko vyžaruje živúcne a oživená prúdom sily preniknutá hmotnosť vyžaruje tiež opäť Zákon a podľa jeho zachvievania poznávame, čo sa na pôde hmoty vytvára, na nej i v nej - na úrovni hmotnosti, hmoty. Prijíma všetko podľa svojho druhu a všetko musí zostať v Lúčoch, v ktorých to pôvodne bolo a tiež človek musí zostať v žiarivom bytí, v ktorom jeho pozemské telo vzniklo a vyrástlo, ktoré jeho duch prežaruje, aby v ňom pôsobil a slúžil večnej Vôli Večného.